Ak je niečo prirodzené, tak je to dané prírodou a vyplýva z prírodných zákonitostí. Nie je to vytvorené ľudskou činnosťou. Synonymom prirodzeného je v podstate slovo prírodné. Na druhej strane slovo morálne by sme mohli zameniť alebo spojiť so slovami ako: kultúrne, civilizované, humánne alebo rovno ľudské. Prirodzené a morálne sú teda slová opačného významu.
Dovoľte, aby som vysvetlil na príklade.
Keď pozeráme prírodopisný film a vidíme ako hyena práve dobehla a zabila práve narodené mláďa pakoňa, a to aj napriek tomu, že je vedľa ešte celé stádo veľkých dospelých jedincov, nezdá sa nám to ľudské a morálne, ale je to pritom efektívne a veľmi prirodzené. Pri ďalšom sledovaní prírody zistíte, že prirodzené je zbavovať sa slabých, starých, chorých a chromých, klamať a predstierať, okrádať mŕtvych, ale aj živých, podmaňovať, brániť sa voči hrozbe, zabíjať. Rozmýšľam, či sem pridať aj chodenie nahý na verejnosti a súložiť mimo manželského zväzku, ale nechcem to veľmi zľahčovať, lebo zvieratá nevedia, že sú nahé a ani manželstvá nie sú „prirodzené“. V každom prípade, nič z toho sa nedá označiť ako morálne a ľudské. Ale naopak za ľudské považujeme milovať, veriť, spoliehať sa, plánovať, dôverovať, oslobodzovať, odpúšťať, ctiť predkov, uskromniť sa, obetovať sa pre druhých, starať sa o slabších , uzdravovať chorých a nadchnúť sa pre umenie a podobne.
Ja nechcem moralizovať a nemám právo odsudzovať. Aj ja z času načas čas podľahnem prirodzenému pudu. Nič vážne, nejaké to prejedanie (ale od zajtra diéta) alebo občas malé klamstvo (viď predchádzajúce zátvorky), a tak... Všetko v záujme sebazáchovy prirodzene.
Človek by sa ale mal z celej sily snažiť nebyť ako zviera a vybrať si tú morálnu ľudskú cestu.
Pokiaľ si to ešte môžeme sami vybrať, sme skutočne slobodní. Hrôza bude, keď za nás bude rozhodovať niekto iný, alebo skôr niečo iné – systém. Strach bude, keď zákony začnú nahrádzať morálku.
Alebo? Počkať!
Sme slobodní?
